Mgr. Marcel Marinčák - najprv žiak, potom učiteľ

Ako si spomínate na svoje študentské časy v našej škole? Čo úsmevné ste zažili?

Ako sa vraví, časom sa na všetko zlé zabudne, takže len v dobrom. Možno to znie čudne, ale mňa vždy bavilo chodiť do školy. Denne som tam stretával ľudí, ktorí i po toľkých rokoch, tvoria najbližší okruh mojich priateľov. Úsmevných situácií bolo mnoho, no najradšej asi spomíname na tie, ktoré neboli celkom v súlade so školským poriadkom, tak si ich radšej nechám pre seba :) 

Ste z učiteľskej rodiny. Boli inšpiráciou pri výbere tohto povolania práve vaši rodičia?

Nikdy som nad tým takto nepremýšľal. Nielen moji rodičia, ale aj najbližšia rodina a známi, s ktorými sme trávili veľa času a chodievali na dovolenky, boli tiež učitelia, tak asi ma to nejak latentne ovplyvnilo.

Prečo ste sa rozhodli vyučovať práve anglický jazyk?

Pôvodne mám vyštudovanú politológiu, až potom to bola pedagogika a angličtina, takže dostal som sa k nej veľkou obkľukou, ale v konečnom dôsledku som za to veľmi rád. Na hodinách angličtiny sa bavíme úplne o všetkom, takže je tam priestor na dosť hlboké spoznanie študentov aj z inej stránky.

Vieme o vás, že ste horlivým a aktívnym futbalistom. Neuvažovali ste učiť telesnú výchovu?

Ani nie. Chýbalo by mi práve to rozprávanie sa. A taktiež by ma asi odrádzal dosť veľký nezáujem mladých ľudí o šport a pohyb. Česť výnimkám.

Bolo rozhodnutie učiť na svojej alma mater náročné?

Práve naopak. Pred pár rokmi som absolvoval povinnú prax na našej škole, čo vo mne zanechalo dobrý dojem, takže som približne vedel, do čoho idem. Moja učiteľská prax síce nie je dlhá, ale je to už tretia škola, na ktorej som a musím povedať, že je to zatiaľ to najlepšie, čo ma v pracovnom živote stretlo.

Vraví sa, že učiteľ musí byť umelcom vrelo milujúcim svoju prácu. Čo vás napĺňa v tomto povolaní?

Možnosť odovzdať niečo zo seba ďalej. Snaha, aby vaša osobná skúsenosť bola osohom alebo len inšpiráciou pre niekoho druhého, či stretávanie sa s mladými, šikovnými ľuďmi. Je toho veľa. Počas vysokej školy, ale aj po nej, som vyskúšal niekoľko povolaní, ale už by som nechcel robiť nič iné, okrem učenia.

Zmenila sa škola od čias vášho štúdia? Čo sa vám na nej najviac páči?

Obmenil sa síce učiteľský kolektív a študenti sa sťahujú z triedy do triedy takmer každú hodinu, no ten povestný „duch GT 12“ je stále rovnaký. Dnes majú študenti lepšie možnosti vzdelávania či už vďaka technike, alebo väčšiemu množstvu prednášok, exkurzií, či zájazdov.

V škole vediete turistický krúžok. Aké najkrajšie miesta ste dosiaľ navštívili?

Nevyzdvihoval by som niečo konkrétne, na tom ani nezáleží. Dôležité je, že sme v prírode a že sme v spoločnosti príjemných ľudí. A som presvedčený, že sa nám podarilo vytvoriť dobrú partiu.

Čo robíte vo svojom voľnom čase, ak práve so študentmi nezdolávate slovenské hory?

Ako ste už spomenuli, hrávam futbal, takže šport celkovo, či už v aktívnej alebo pasívnej podobe, mi je blízky. Tiež rád čítam, rád chodím na rôzne prednášky, pozriem si dobrý film a trochu som závislý na hraní online Scrabble :). Ale niekedy len stačí byť s ľuďmi, ktorých máte radi a to vám stačí.

Akú životnú múdrosť by ste odovzdali našim študentom?

Tí, ktorých učím, to budú poznať. Vždy sa snažím študentom zdôrazňovať, nech si užijú každý jeden deň v škole, pretože to rýchlo prejde a naozaj sú to nezabudnuteľné časy, ktoré sa už nikdy nevrátia. A druhou je, aby viac žili ten reálny život namiesto virtuálneho. Aby raz, keď sa pozrú späť, mohli mať aj iné spomienky, ako je ťukanie do mobilu.

GT12 poznáte ako študent i ako učiteľ. Čo by ste jej odkázali?

Aby sa jej naďalej podarilo vychovávať absolventov, ktorí budú s hrdosťou vravieť, že vzišli z GT12 !!