Mgr. Lenka Filipová - najprv žiačka, potom učiteľka

Ste absolventkou našej školy. Ako si spomínate na svoje študentské časy?

Moje spomienky na študentské časy sú veľmi príjemne. Venovala som síce veľa času škole, ale mala skvelú partiu kamarátov, hrala na klavíri, brigádovala . Učiteľkou som sa chcela stať už od detstva, takže som našťastie nemusela príliš veľa rozmýšľať nad tým, akú vysokú školu si vybrať. Už počas vysokej som sa vydala, teda tie klasické študentské spomienky sa mi viažu naozaj na toto úžasné gymnázium.

Aké najväčšie zmeny sa za tie roky podľa vás udiali na našej škole?

Ako prváčka som zažila Nežnú revolúciu, a preto demokracia bola asi tou najväčšou zmenou pre všetkých. Zmenil sa určite aj prístup učiteľov k žiakom a k vyučovaniu. Verím ale, že sme si udržali svoju ľudskosť a kvalitu medzi tradičnými košickými gymnáziami.

Bolo pre vás ťažké začať učiť na svojej materskej škole?

Známe prostredie mi práveže veľmi pomohlo v aklimatizácii na pracovný život. Väčšina nových kolegov si ma ešte pamätala ako ich žiačku a boli veľmi ochotní pomôcť mi so všetkým. Táto situácia tiež priniesla veľa príjemných  momentov, keď sme si potykali a spoznali sa ako skutoční ľudia. Výhodou bolo aj to, že som už aspoň sčasti poznala celkové fungovanie školy, preto som si na učenie na Trebiške veľmi rýchlo zvykla a od začiatku sa cítila v práci príjemne.

Ktorý predmet vyučujete  najradšej?

Určite je to matematika. Vždy ma fascinoval jej presný systém a tešilo ma, keď mi vyšlo správne riešenie. Navyše jej potenciál na využitie v každom odbore je obrovský.

Ste spokojná s dnešným školským systémom vyučovania?

Uznávam, že veľa vecí by sa malo učiť praktickejšie. Preto sa na fyzike snažím zapájať do rôznych projektov a robiť pokusy. Nechcem, aby žiaci považovali vedu za holé fakty, ktoré po teste zabudnú. Pri matematike sa však veľa zmien robiť nedá. Tam je hlavne dôležité pripraviť žiakov na čo najväčšie množstvo rôznych príkladov, keďže matematika je súčasťou väčšiny odborov na vysokej škole. Na moje prekvapenie ju potrebuje aj moja dcéra na právnickej fakulte.  

V aktuálnej nepriaznivej situácii sa vyučuje online. Viete si predstaviť takto vyučovať aj do budúcnosti?

Momentálna situácia sa síce zvládnuť dá, ale dlhodobo by som takto vyučovať nechcela. V škole  viem žiakom všetko vysvetliť osobne a v momente majú priestor na otázky. Vyučovanie cez internet je veľmi zaťažujúce pre obe strany. Myslím si, že za 45 minút v triede vie byť učivo oveľa efektívnejšie a kvalitnejšie vysvetlené.

Známy citát znie: ,,Každý učiteľ vás niečo naučí, no najviac vás naučia deti.“ Čo vám priniesli tie roky pedagogickej činnosti?

V každom prípade ma naučili nesmiernej trpezlivosti. Pochopila som tiež, že v každom je niečo špeciálne a nemôžeme si o nikom urobiť názor, kým nespoznáme celý príbeh. Práca s mladými ľuďmi ma naučila nebrať veci tak vážne, pretože na všetko v živote je ešte dosť času.

Čo si na svojich žiakov najviac ceníte? Máte svoju obľúbenú triedu?

Samozrejme, že moja. Za tie roky som mala príležitosť spoznať svojich žiakov aj z iných stránok, než sú ich výkony na hodinách. Vďaka tomu som zistila, že je to skupina fakt skvelých ľudí.  Je mi však ľúto, že sa nám nepodarilo zorganizovať spoločný výlet. Snáď sa budúci rok niekde spolu dostaneme a urobíme si ešte pred koncom pekné spomienky.